Pod košatým javorom sedíme,
milé slová si v pokoji šepkáme,
šumenie žltých listov vnímame
a na jeho farebný koberec sa tešíme.
Priateľ javor, dlhé roky počúva,
možno vo svojich typických listoch,
si naše milé tajomstva schováva,
a jeseň života si spolu s nami užíva.
Strieborná pokrývka našich hláv,
bohatstvo rokov a náš um prezrádza,
vráskavý javor nejednu jeseň zažíva,
veľa rokov si šumí a tíško počúva.
Bola to jeho posledná jeseň života,
už nikdy nebude s nami rozjímať,
zákerná choroba ho rýchlo sklátila
a nám nezostáva nič, len spomínať.