reklama

Prvé mesiace čerstvej dôchodkyne

Keď som odchádzala prednedávnom do dôchodku, tak mi mnohí “závideli” a upozorňovali ma, že sa budem doma nudiť. Bála som sa toho. Niekedy som uvažovala, že nepôjdem do dôchodku, ale budem pracovať ďalej. Časť života som pracovala  ako invalidná a doma som bola len keď to bolo nevyhnutné pre moje zdravie. Pred starobným dôchodkom manžel nástojil na tom, aby som zostala doma. Uznala som, že sa treba šetriť, aby sa tie najhoršie časy nevrátili. Je pravda, že v začiatkoch mi chýbali kolegovia a bola som nervózna, ale po nejakom čase som sa uspokojila. Zbytočne som sa bála, lebo ako sa hovorí, na všetko sa dá zvyknúť, aj na šibenicu. Mám stále čo robiť a deň mi uteká tak rýchlo, že ráno vstanem a už je večer. Práve v rovnakom čase zostal na dôchodku aj môj manžel, a tak nie som sama. Hoci začiatky boli ťažké. Vedeli sme, že treba si nájsť zmysel života. Veľa vecí robíme spolu. Zveľaďujeme si svoju malú chatu v prírode a aj svoj domov v bytovke. Chodievajú k nám deti a vnúčatá a my sa zase staráme o našu starú mamičku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)
Miesta, kde som trávila prvé dni starobného dôchodku.
Miesta, kde som trávila prvé dni starobného dôchodku. (zdroj: Autor fotografií: Marta Novotná)

Máme veľa známych a priateľov, s ktorými sa stretávame. Keď treba, tak si navzájom pomáhame. V lete sme poväčšine na chate, a tak si potom stretnutie s mnohými vynahradíme, keď sa vrátime domov.

Aj toto leto sme strávili takmer celé na chate. Tie dve malé miestnosti nám dvom doteraz stačili. Od rána do večera sme boli aj tak vonku. V chatke len varíme a prespávame. Rodina sa rozrastá a už nám chatka nestačí, a preto sme ju začali zväčšovať. Naše deti a vnúčatá radi prichádzajú k nám do prírody. Často prichádza aj ostatná rodina, priatelia a známi. Je to na polcesty medzi našim mestom a Bratislavou. Je to výhodné aj pre nás a aj pre tých, čo bývajú v Bratislave. Známi a priatelia radšej zablúdia tam von do prírody, než by prišli k nám do bytovky. Keď prídeme domov, tak potom dobiehame zanedbané stretnutia s priateľmi a známymi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto leto bola naša chata rozbúraná, a pre návštevy to nebolo veľmi vhodné. Manžel pracoval na stavbe ako včelička. Ja som zase vytŕhala burinu okolo kvetín a plota, oberala černice, ríbezle a neskôr aj hrozno a pripravovala jedlo. Mala som čas aj na písanie, čítanie, prechádzky a aj na inú zábavu. Keď prišla návšteva, tak sme ju usadili a pohostili vonku, na terase.
Niektorí sa u nás len zložili, a potom sa vydali k jazeru okúpať sa, alebo išli na prechádzku do prírody a aj okolo celého jazera. Keď prešli trasu okolo jazera, je to cca tri kilometre. V lete, v tých horúčavách, je to pekná zaberačka. Poväčšine som ich upozornila, aby si vzali niečo na občerstvenie, lebo po chodníku pálilo slnko a len sem-tam bol chládok. V druhej polovici cesty bol chládok na boku, pri ramene Malého Dunaja, alebo trošku ďalej v lužnom lese. Užívali si to tam, lebo okrem dravej vody, je tam množstvo zelene, kvetov, kríkov, stromov a aj živočíchov. Neďaleko odbočky do lužného lesa je malé krčmička. Pod stromami vonku je veľmi príjemné posedenie. Dá sa tam občerstviť a najesť. Milá prestávka v krásnej prírode. Cesta k našej chate im trvala odtadiaľ ešte niečo pol- až trištvrte hodiny. U nás ich čakalo ďalšie občerstvenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po príchode návštevy alebo rodiny z vychádzky, si aj manžel urobil pauzu v práci a prisadol si k nám, na terase. Vypil si kávu a trošku si pobesedoval s našimi hosťami. Keď slniečko zapadlo, začali vychádzať komáre, a tak sa hostia postupne vytrácali domov a zostali sme len sami. Spať sa u nás, v tom malom objekte nedalo, a tak cestovali späť domov. Obliekli sme sa, pozatvárali dvere na chatke, aby nám tam nenaliezli títo naši pískajúci návštevníci. Sadli sme si na terasu a rozprávali sme sa a plánovali čo robiť v najbližších dňoch. Vonku bolo príjemne, kvietky a tráva krásne voňali, stromy a kríky šumeli a cvrčky cvrlikali,... . Dokonca bolo počuť vyhadzujúce sa ryby v jazere. Bolo nám ako v rozprávke. Krásne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A taká idylka bola aj u priateľov na ich chatách, kde sme boli často pozvaní. Besedovali sme, alebo hrali sme karty, alebo sme sledovali hviezdičky, a to pri malom občerstvení, tiež do neskorej noci. U iných priateľov sme opekali, alebo sme sledovali hladinu jazera, kŕkanie žiab a iné prírodné zvuky.
Inokedy sme priateľov pozvali k nám. Aj u nás sme opekali, dali sme si po poháriku vínka, zanôtili sme si trošku pesničky, porozprávali sa a zasmiali sme sa na vtipoch. Priatelia vodili so sebou na návštevu aj ich štvornohých kamarátov. Naši chatoví známi boli zvyknutí na komárov, a tak sa domov neponáhľali a často sme sedeli dlho do noci. Často sme však pred príchodom návštevy všetky kríky a okolie postriekali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sme osameli, pospratávala som zo stola a ľahli sme si na kreslá a pozorovali za jasnej oblohy hviezdičky, družice a lietadlá. Keď sme uvideli padajúcu hviezdu, tak sme si vždy niečo želali. Ani neviem už čo, a ani neviem, či sa nám to splnilo. Manžel má záľubu v hviezdičkách, a ja som mu rada robila spoločnosť pri ich sledovaní. 

Leto rýchlo odišlo a schladzovalo sa. Vo vnútri sa už nedalo kúriť, lebo nový komín ešte nie je postavený a pôvodný je zbúraný. Stavba bola postavená, strecha urobená a okná boli nasadené. Všetko robil manžel a len pri väčších prácach mu niekto pomáhal. Už boli treba robiť len stavebné práce vo vnútri. Rozhodli sme sa chatu zazimovať a vrátiť sa domov do mesta.
No, manželovi sa akosi nechcelo. Stále hovoril, že ešte nie je taká zima a vo vnútri sa dá robiť. A tak aj naďalej pracuje vo vnútri chaty. Pri práci mu rýchlo čas uteká a nenudí sa. Teší sa, že keď to dorobí, privíta tam deti, vnúčikov, našich priateľov a známych. Ja zatiaľ robím okolo bytu, varím, trošku viac sa venujem svojim záľubám a navštevujem lekárov, ku ktorým ako invalidná, musím chodiť na pravidelné kontroly. Okrem toho sa stretávam s priateľkami a bývalými kolegami. Chodím na pravidelne prechádzky a pomaly chystám byt na sviatky. Chcem urobiť radosť mojim vnúčikom a deťom.

Teraz, keď si spomeniem ako ťažko som odchádzala po viac ako štyridsiatich rokoch do dôchodku, tak sa sama sebe čudujem. Teším sa, že nikomu nešéfujem, nikto ma nekontroluje a nikoho nemusím kontrolovať ja. Iba môjho manžela. Nebehám, nezháňam, nevybavujem a nikto mi potom za to nevynadá. Zdá sa mi, že robím viac, a deň mi nestačí na všetko to, čo si vymyslím, alebo o čo ma rodina a priatelia požiadajú. Robím v pohode. Manžel ma naučil, že som dôchodkyňa a mám robiť v pokoji. Nič mi neutečie...

Marta Novotná

Marta Novotná

Bloger 
  • Počet článkov:  200
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som optimista, ktorý niekedy odoláva tvrdej realite, niekedy sa vracia do minulosti, detstva a mladosti, ale snažím sa veselo a i vážne, žiť v tomto reálnom svete. Zoznam autorových rubrík:  Vtipné príbehySúkromnéAutomobilDoprava a dopr. predpisySlužbyFoto - článkySviatky, kultúra a tradícieŠkola a spomienkyStarobaPočítač a rodinaPríroda a jedloPoéziaŽena, rodina, deti, spomienkyPríroda a zvieratkáVzťahyPráca, dôchodok, spomienkySpoločnosťDrogyZdravie

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu