Nedá mi nepokračovať vtipnou pozvánkou od spolužiaka Paľa, po vymazaní reklamných, a pod. údajov:
________________________________________________________________________
P. T.
S E Š, IV. Bz
Bratislava
rok vydania 1972
Bratislava, 15. 5. 2012Milá spolužiačka a či spolužiak,
tak, a už je všetko jasné, zabukované a búrlivo sme zahájili prípravy
na výročné pomaturitné stretnutie pri príležitosti ukončenia štúdia na SEŠ na Račianskej
ul. v Bratislave - IV. Bz (1968-1972).
Termín: sobota, 16. 06. 2012 o 16,06 hodine v Bratislave- Ružinov, budova Kerametalu,
....., Café-Restaurant ..... .
Urob si aj ty poznámku v plánovacom diáriku, aby sme sa mohli spoločne tešiť, že sa
uvidíme... a budeme sa pritom tváriť, že opäť máme tých osemnásť....
Skús rozbiť hlinené prasiatko a pošli ...,- euraschoff na účet v Tatrabanke č. účtu:....
a do poznámky uveď Tvoje meno. Určite to zvládneš, veď máš aj maturitu. Ideálne to
bude, keď to stihneš čo najskôr, eventuálne do 10.6.2012.
P. S. Obyvatelia obce Horný Výplach odkazujú premiérovi: „Vážený pán premiér, to prasa,
čo sme pre Vás stále chovali, už s tým nerátajte. Na tej stretávke ho spracujú akísi
maturanti- už pomaly aj dôchodci.“
A ešte čosi, ak Peter H. nezabudne, tak sľúbil, že pripraví fotoalbum starších foto.
Ak máš v archíve čosi, čo sme nevideli, pošli mu na mail: ... alebo poštou v obálke
trebárs mne. A opačne, dones si trebárs USB-kľúč, stiahneš si na pamiatku ostatné fotos.
Taxa maj,
Paľo K.,Bratislava
_____________________________________________________________________________
Spoločná fotografia IV.Bz na stretnutí po štyridsiatke, na ktorej chýbajú tí, ktorí
neboli prítomní, meškali alebo sa neradi fotia. (Na spolužiakov fotoaparát fotila
zamestnankyňa reštaurácie.) :
Pani profesorka triedna, po svojich skúsenostiach so stretnutiami s pomaturitnými ročníkmi, našu účasť pochválila. Tešila sa, že nás mohla vidieť v tak hojnom počte. Potvrdili sme, že sme boli a aj sme dobrý kolektív.
Zaspomínali sme si na prvú stretávku a videli sme, že z tých mladých ľudí sa stali prešedivení a vážení páni a dámy, poniektorí prefarbení, poniektorí dôchodcovia, ktorí v živote už niečo prežili a dosiahli. Sú aj takí, ktorí ešte na dôchodok ani nepomyslia, lebo si vytýčili veľa úloh, ktoré si chcú ešte vo svojom živote splniť.
Niektorí sa už tohto stretnutia nedožili. Poslednými, ktorí sa s týmto svetom rozlúčili boli Marta a Miro. Minútou ticha sme si uctili ich pamiatku.
Na historickej fotke z jedného prvého mája sú spolužiaci, náš organizátor Paľo a nebohý Miro.
Na druhej fotografii je na jednej z dávnejších stretávok Marika, ktorá sa nezúčastnila posledných stretávok, lebo trvalo žije za morom a nebohá Marta. (Obe fotky sú z albumu spolužiakov.) :
Nakoľko sa naše stretnutia, vďaka dobrému “samozvanému organizačnému výboru“, uskutočňujú každých päť rokov a v Bratislave žijúci spolužiaci sa stretávajú aj častejšie, tak sme sa väčšinou spoznali. Možno sme zmenili svoju telesnú váhu, farbu vlasov, ale inak sme sa nezmenili. Sú medzi nami aj takí, ktorí nechodia na každú stretávku z objektívnych alebo aj z menej objektívnych príčin, resp. nechodia v poslednom období vôbec, ale aj z tých nám niektorí napíšu pár riadkov, aby sme vedeli, že žijú a myslia na nás. Bolo nám ľúto, že nášmu spolužiakovi Jankovi Šípošovi sme nevedeli doručiť pozvánku na stretnutie, lebo na pôvodnej adrese nebýva. Budeme sa tešiť, keď sa nám ozve a na budúcej stretávke ho medzi sebou radi privítame.
Na ďalšej fotke, z jednej z predchádzajúcich stretnutí sú: Alena, žijúca v cudzine
a na tejto stretávke chýbala, druhý organizátor Peťo a Ľudmila, obaja prítomní.
Druhá fotka je z niektorého predchádzajúceho stretnutia, kde nás zabáva náš
spolužiak Peter, ktorý sa na tejto stretávke nezúčastnil.
(Obe fotky sú z albumu spolužiakov.) :
Po úvodných slovách Paľa, po úvodnom prípitku a občerstvení, každý povedal pár slov o sebe, čo sa za posledných päť rokov u neho zmenilo. Väčšina začínala: “ Veľa sa u mňa od poslednej stretávky nezmenilo...”, alebo “ Som práve čerství dôchodca (resp. dôchodkyňa)...” Mnohí sa pochválili svojimi úspešnými deťmi a malými vnúčatkami. Hlavne slová o deťoch a vnúčatkách vháňali iskričky do očí pyšných rodičov a starých rodičov. O chorobách sa takmer nehovorilo, hoci niektorí sú vážne chorí a invalidní. Držali sa aj tu statočne a boli aj takí, ktorí sa snažili pomáhať aj pri príprave stretávky. Z prezentácie vyplynulo, že každému z nás sa darí, jednému viac, inému menej. Každý z nás pôsobil vyrovnane i keď v živote nás všeličo postretlo. Vypočuli sme si o veselých a smutných udalostiach, úmrtiach blízkych a často aj o vážnych chorobách našich blízkych.
Pohľad na všetkých sediacich, prítomných spolužiakov, s výnimkou tých, čo sedeli
za vrchstolom a na pravom konci stola. (Fotografiu nafotil spolužiak Paľo.) :
Na týchto fotografiách sú všetci zúčastnení spolužiaci, okrem tých ktorí meškali, a
aj pani profesorka triedna:
Mnohí naši spolužiaci dosiahli výborné postavenie a stali sa úspešnými vedúcimi pracovníkmi, manažérmi, pracovníkmi v zahraničnom obchode, profesormi, ekonómami, účtovníkmi, podnikateľmi, atď. Za dobré vedomosti vďačíme aj našej škole a naším profesorom. Mnohým spolužiakom ďakujeme, že vzhľadom na ich postavenie, často podajú pomocnú ruku a pomáhajú nezištne svojím spolužiakom a ich rodinným príslušníkom. Mnoho spolužiakov žije v zahraničí.
Pokračovanie fotografii spolužiakov, sediacich na druhej strane stola
(Prvú fotku v tomto odstavci fotil spolužiak Pavol.) :
Pani profesorka, veľmi dobre vyzerajúca dáma, povedala pár slov o sebe, o svojej rodine. Neskôr sa rozhovorila aj o našich profesoroch a ich živote. Bolo nám ľúto, že mnohí z nich sú chorí alebo už zomreli.
Ešte spolužiačky, ktoré sa neobjavili v predchádzajúcich záberoch pri stole.:
Medzi rozprávaním sme sa presunuli k švédskemu stolu, kde nás čakalo pečené prasiatko s rôznymi prílohami (viď. foto). Bolo výborné, chutilo nám a ozaj sme nenechali ani kúsok. Medzitým sme sa fotili a mnohí si robili aj vlastné fotografie.
Náš spolužiak Peter nám priniesol aj historické fotografie z nášho štúdia, zo školy, z výletov, zo sprievodu prvého mája, z lyžiarskeho výcviku, z brigády z NDR,zo stanovania, z predchádzajúcich stretávok, zo stretnutí spolužiakov v prírode, a pod. (niektoré som hore uverejnila), a kto chcel a priniesol si USB-kľúč, tak si ich stiahol.Mnohým sa využitím externej pamäte spolužiakov, vybavovali dávno zabudnuté spomienky a situácie, čo ich aspoň na pár dní dobre naladilo, vrátilo do mladosti a oživilo životný stereotyp.
Mnohí sme bývali na internáte a stretli sme sa so spolubývajúcimi, s ktorými sme prežili veľa pekného aj mimo školy. Žijeme v rôznych kútoch našej republiky, ba aj v neďalekom zahraničí.
(Na môj fotoaparát fotil spolužiak.) :
Rozprávaniu, spomienkam a zážitkom nebolo konca kraja. Bolo nám spolu dobre, ale raz sme sa museli rozlúčiť a rozísť do svojich blízkych a vzdialených domovov, do svojich rodín.
Veľká vďaka patrí naším spolužiakom Paľovi, Jožovi, Petrovi, ktorí sa obetovali a ako “samozvaný organizačný výbor” pripravili pre nás tieto krásne chvíle. Za to im všetci zo srdca ďakujeme. S Paľom sme žartovali, že musí dlho žiť, aby mal kto organizovať naše výborné stretávky. Pevne veríme, že to tak bude.
Hoci sme sa len nedávno rozlúčili, už sa tešíme na ďalšie stretnutie a veríme, že sa ho zúčastnia aj tí, ktorí sa na tomto okrúhlom, výročnom stretnutí nezúčastnili.
Verím, že som aj nezainteresovaných čitateľov zaujala svojím článkom a svojimi fotografiami.
(Milý spolužiaci, sľúbila som, že uverejním niečo o stretávke, krátko potom ako sme sa rozišli. Objektívne príčiny tomu zabránili. Verím, že aj po mesiaci si obnovíte spomienky na naše stretnutie, a tí ktorí sa jej nezúčastnili sa dozvedia, že to bolo super stretnutie a na najbližšom privítame aj ich. Verím, že Vás potešia aj fotografie, ktoré som vložila do článku.)
(Autorka ostatných neoznačených fotografií: Marta Novotná)
