Správni starkí a náš krásny život s nimi

Autor: Marta Novotná | 14.2.2011 o 8:00 | Karma článku: 12,07 | Prečítané:  1447x

Naši starkí, otcovi rodičia, už pár rokov nie sú medzi nami, ale vždy na nich rada a s láskou spomínam. Myslievam  na naše návštevy u nich, na ich múdrosti, na ich spomienky na ich rodičov, mladosť, ale aj na ich výborný mastný chlieb, posúch, koláče, domácu klobásu, slaninu, a na iné. Bývali na konci našej dediny. Za ich domom sa už rozprestierali šíre polia, v lete zelené a v zime pokryté krásnym bielym snehom. Starkí boli vždy veľmi čulí a pracovali od rána do večera, či už v dome, okolo domu alebo v záhrade. Vstávali obyčajne o piatej a chodili spávať po zotmení. Nepamätám sa, žeby naši starkí bývali vtedy chorí. Babka hovorievala: “ Čo aké choroby? Čo aká staroba? To sú taľafatky. Človek je tak starý ako sa cíti. Treba všetko v dome a okolo domu obriadiť. My, robíme, aby sme žili.” Dedko, málovravný, jej len pritakával, lebo hlavou rodiny bola vždy babka. Výborne zorganizovala všetku prácu v dome, okolo domu a záhrady. Bolo jej veru neúrekom. My, malí sme sa okolo nich tmolili, ale ich rečiam sme v tom veku veľmi nerozumeli. Predsa sa nám ich slová vryli do pamäte a dnes si ich často pripomínam.  

Naša milá dedinka ... Činnosti u starkých, ktoré nám utkveli v pamäti...Naša milá dedinka ... Činnosti u starkých, ktoré nám utkveli v pamäti...

U starkých sme bývali pomerne často. Bývali len dve ulice od nás. Keď sa dalo, hneď sme sa chytili s mojím milým bratom za ruky a po prísnom upozornení našej mamičky ako máme ísť cez cestu, sme kráčali k naším starkým.

Dedko robil okolo zvierat, kravy, prasiat, sliepok, husí, kačíc alebo opravoval náradie, alebo kutil v šope, plietol košíky, atď. Starkí často robili aj v záhrade, sadili, okopávali, ošetrovali stromy, zbierali úrodu a pod. Radi sme im pomáhali, hlavne pri oberaní jabĺk, hrušiek, sliviek, čerešní, hrozna a orechov, ktoré starkí potom zavárali a sušili. Zbierali aj ovocie do sudov, ktoré starkí odniesol do pálenice a doniesol alkohol, ktorý potom rozdelil rodine. Z hrozna bolo víno a tiež pre celú rodinu.

Pri jednom takom oberaní čerešní sa takmer stalo nešťastie. Čerešne sme oberali spolu s mojím malým bratom. Obaja sme stáli na dvojitom rebríku, každý na jednej strane a naoberali sme veru viac ako polovicu koša. Bratovi sa však nepáčilo, že tie krajšie čerešne sú vyššie, a tak sa rozhodol vyšplhať na strom a z tadiaľ oberal. Zrazu som len začula praskot a krik a môj malý brat letel rovno s konárom, z tej výšky, dole pod strom. Nič sa mu nestalo, lebo pod stromom bol drobný piesok, a tak môj brat sediac na konári, zosadol na piesok ako na lietadle. Viac nás starký nepustil oberať.

Za záhradu našich starkých, na kraj ihriska, sme chodievali pásť kravu a husi. Popri tom sme sa hrávali s inými deťmi. Našou prácou bolo nepustiť kravu a husi na  družstevnú rolu. Beda, keď nám husi vošli do kukurice a išiel družstevný hájnik a vzal nám hus. Starkí potom museli hus v družstve vykúpiť a zaplatiť pokutu.
 
Dievčence na trávniku spievali, hrali sa rôzne hry, vili venčeky, zbierali malé huby, špičky, z ktorých bola výborná drobcova polievka. Chlapci si robili praky, potom z nich strieľali do terču na strome, stružlikali si píšťalky, niekedy hrali guľky, futbal, alebo nás naháňali a prekárali. Večer sme prišli domov unavení, často s nejakými dobrotami od starkých a zaspali sme ako keby nás do vody hodil.

Naša babka, vždy oblečená v sedliackych sukniach s drobnými kvietkami, lajblíkoch, blúzkach s drobnými kvietkami a v jednofarebnej, tmavej, zástere, bola výborná kuchárka. Jej kysnuté koláče, plnené orechmi, makom, slivkovým lekvárom, marhuľovým džemom, kapustou, boli vynikajúce. Babka piekla v peci v sade, raz za týždeň, veľký, okrúhly chlieb a domáci posúch s cesnakom. Vtedy sme ich s bratom radi navštívili. Čerstvý chlieb s domácou bravčovou masťou a soľou, to bola dobrota. 

V období zabíjačky sa zišla u starkých celá naša rodina. Zabíjačka sa začala skoro ráno a trvala do večera. Práce bolo neúrekom a každému sa ušla nejaká práca. Chlapi robili ťažšie práce, ženy prali črevá, miešali v kotle suroviny, varili. Aj my malí, sme pomáhali. Na obed bola obyčajne obarová polievka, pečienka s podbradkom a domáci chlieb. Po obede sa robila kaša, muži nadievali do čriev jaternice a klobásy (na pečenie, ale aj na údenie). Neskôr, dedko zarobil zmes mäsa na tlačenku a plnil ho do veľkého čreva a žalúdku a tieto v komore zaťažil drevenou doskou a kameňom. Po všetkých prácach všetci krájali slaninu a pražili ju v kotle na masť, solilo a porciovalo sa mäso na údenie. Údilo sa až o niekoľko dní v udiarni, ktorú urobil dedko. Na večeru bolo výborné pečené mäso a aj kapustnica. Boli sme uzimení, narobení, ale šťastní, že sme všetci spolu. Najedli sme sa a dospelí si dali aj nejaké to hriate, ktoré pripravila naša babka. Domov sme si priniesli zo zabíjačky aj výslužku.

Mamička niekedy cestovala do mesta, a tak nás nechávala u starkých. Zostali sme u nich radi. Veľa sme sa od nich dozvedeli, najedli sme sa dobrôt a aj sme sa zahrali.
Práve vtedy sa mi prihodilo niečo nemilé. Musela som ísť na záchod, ktorí bol vonku za chlievmi a hnojom. Mrzlo a ja naobliekaná, som skúšala aký je pevný ľad, ktorý sa vytvoril na močovke. Nuž, nevydržal, prelomil sa a ja som vhupla po krk do močovky. Babka, na môj nárek, rýchlo pribehla a vytiahla ma. Tú “úžasnú vôňu” cítim ešte aj teraz. Babka ma vykúpala, ale nemala mi čo obliecť. Dala mi okolo krku svoju teplú sukňu, v páse mi ju zaviazala a dole mi ju obtočila okolo nôh. Plakala som a bránila som sa, lebo som vyzerala ako mátoha. Bratček sa mi posmieval a ja som sa zlostila. Babka ma posadila do kresla pri sporáku, a tam som sedela, pokiaľ sa nevrátila mamička a nepriniesla mi z domu šaty. 

Inokedy zase vystrájal môj bratček. Prestrčil svoju hlavu cez dieru medzi  latkou operadla a sedadlom na stolici, ale hlava nechcela ísť späť. Dedko pomohol a latku na operadle odpílil. Takýchto kúskov sme vyparatili u našich starkých aj viac. Naši starkí boli vždy trpezliví a nikdy na nás nevrešťali a málokedy niečo prezradili na nás naším.

Radi sme chodievali k starkým driapať (správne párať) perie. Tety rozprávali veľmi zaujímavé veci o ľuďoch z dediny a aj zážitky so strašidlami, bosorkami, o krížnych cestách, a pod. Tety si aj zaspievali a my sme počúvali. Na stole bolo vždy niečo na jedenie pre driapačov (správne páračov) a aj pre nás.

Babka mala na svojej zástere veľké vrecko, z ktorého vždy vytiahla niečo pre nás. Oči sa nám vždy rozžiarili radosťou. Starkí boli dobrí a vypočuli nás, keď sme sa im zdôverili. Nikdy na nás nežalovali. Veľa sme sa od nich naučili.
Babka, dedko spomíname na Vás s veľkou láskou!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.


Už ste čítali?