Spomínanie, Vianoce a naše výnimočné darčeky

Autor: Marta Novotná | 11.1.2013 o 8:00 | Karma článku: 15,61 | Prečítané:  622x

Sviatky sú už za nami a my spolu s manželom, sedíme, popíjame kávu a bilancujeme, čo nám priniesol minulý rok. Spomíname s radosťou na našich vnúčikov, deti s partnermi, na mamu, ostatnú rodinu a priateľov a na nedávne okamžiky prežité s nimi. Obaja sa pritom usmievame a ani si to neuvedomujeme. Minulý rok bol pre nás oboch veľkým zlomom v našom živote, lebo sme sa stali dôchodcami. Zaspomínali sme si na začiatky nášho nového života na dôchodku a na všetky zmeny, ktoré sme prežili v súvislosti s tým. Pomohli nám aj naši blízki, ale najviac, stretnutia s našimi vnúčikmi, ktorí nám svojou milotou a svojou láskou dodávali novú silu a elán do života. Deti a naša mamička s ostatnou rodinou nám ukazujú, že sme pre nich dôležití a že nás majú radi. Je dobré, že sme sa naučili spolu doma žiť. Predtým bol manžel pre pracovné povinnosti často preč z domu a so všetkým som sa naučila boriť sama. Teraz sme na to dvaja a obaja sme si museli zvyknúť. Zvládli sme to, lebo tam, kde je láska a porozumenie ide všetko. Oprášili sme naše záľuby a čas nám uteká rýchlym tempom. Myslím si, že takto to prežíva aj väčšina našich rovesníkov a my nie sme výnimky.

Spomienky ...Spomienky ...Autor fotografii: Marta Novotná

Keď porovnávame prípravu Vianoc vtedy, keď sme boli pracovne vyťažení a teraz, tak sa nám to zdá úplne iné, krásne a pohodové. Cítime, že sme prispeli k spokojnosti a k upevneniu vzťahov v našej rozširujúcej sa rodine. Robí nám radosť, keď sa naši blízki a priatelia tešia z toho, že sa im snažíme pomôcť a robiť im radosť. Hlavne naše vnúčatá a deti nám vynahradia všetko na svete a dodávajú nám silu do života. Na oplátku, sa zase my snažíme poskytnúť našej mamičke pomoc, pohodu a lásku, ktorú čím ďalej, tým viac potrebuje. Zdá sa, že žijeme podľa príbehu o známych troch grošoch...

Tešíme sa, keď na sviatky môžeme byť spolu s rodinou. Tohtoročné Vianoce sme strávili  u nás. Oslávili sme aj  80-tku našej mamičky. Navštívili nás naši susedia a manželova rodina, ktorí sú vždy poruke a ochotní pomôcť. Aj my sme tu vždy pre nich. Neboli sme len doma, ale navštívili sme aj pár dobrých priateľov. Nevynechali sme ani vianočné, spevácke vystúpenia nášho syna s manželkou a aj vnúčika. Mali sme z toho dobrý kultúrny zážitok a prispelo to aj k lepšej atmosfére Vianoc.

Tieto sviatky s rodinou prebehli úplne úžasne. Doteraz spomíname na milé šantenie a mudrovanie našich malých vnúčikov, ročného Miška a päťročného Matúška. Oni boli pre celú rodinu výnimočným darčekom pod stromčekom. Z tých milých vetičiek našich malých a ich aktivít sa tešíme všetci doteraz. A takto sme obaja spomínali ďalej ...

Matúško sa už dávno domáhal byť s nami na Vianoce, kvôli väčšiemu stromčeku než budú mať oni. Odôvodnil mi to takto: “Baby, stromček u nás, musí byť na stole, lebo “drobec”, by ho zhodil.” Drobec, to je malý Miško. Nalepil vystrihnuté obrázky hračiek z katalógu na dvojhárok a vysvetlil mi: “ Babka tento list som urobil pre Ježiška.” Upozornila som ho: “Ale musíš poslúchať, aby si niečo také dostal.” On na to: “Ale baby, veď ja poslúcham.”  Hneď sa vyzvedal: “Babka, aj u vás a u druhých babiek bude chodiť Ježiško?” Pritakala som mu a on pokračoval ďalej: “Tak mi istotne donesie niečo aj k vám a aj k nim.” Prikývla som. Očká sa mu pritom radosťou ligotali.

Matúško vystupoval v škôlke na Vianočnej besiedke. Väčšina detí stála rovno, ale naše chlapča si v strede hopkalo a spažovalo ručičky a pritom spievalo. Zrazu v strede spievania vykríkol: “Aha, prišiel môj tatinko!” Všetci sa v hľadisku rozosmiali.

Naši malí radi pomáhajú. Pred Štedrou večerou mi Matúško tiež “pomáhal“. Klepala som mäso na vyprážanie. Vyliezol vedľa mňa na stoličku a z vyklepaného mäsa robil guľky. Trošku som znervóznela. Dcéra to zbadala a usmernila ho: “ Radšej babke mäso podávaj a ona ho bude potom soliť.” Dlho pri tom nevydržal. Teraz, keď si na to spomenie, tak pyšne pripomína: “Baby, pamätáš ako som Ti pred Ježiškom pomáhal?“ Usmejem sa a pochválim ho, že bol super.

Miško je ešte malý, ale cez Vianoce mi tiež “upratoval” kredenc. Vyberal riad a naberačky a nosil ich do kúpeľne a hádzal ich do vane. Páči sa mu, keď niečo dobre hrmoce. Zabával nás tým, že ukazoval na svetlo a hovoril dedkovi: “De-dé, to-tó.” Tak spolu zhasínali a zažínali svetlo. Keď bol hladný tak vykrikoval: “Ma-ma, mam-mam.” Keď si ho nevšímame, tak príde chytí nás okolo kolien a s úsmevom nám nakúka hore do očí. Je to také naše slniečko. Náš mudrlant Matúško vždy hovorí, že on je moje slniečko č.1 a Miško je moje slniečko č. 2. Keď sa ho suseda pýtala, že ako sa volá jeho bratček, tak odpovedal, že Drobec. Hneď dodal: “Vieš, ja som jeho veľký brat.”

Na Štedrý večer, pred večerou zbadal Matúško, že darčeky sú už pod stromčekom a ukazoval tam: “Pozrite, veď Ježiško tu už bol! Ja nebudem papať, až potom!” Tak nás obmäkčil a povolili sme, aby si deti vzali darčeky pred večerou. To bolo radosti a kriku. Matúško bol celý od radosti bez seba, tak sa tešil svojim okatým autám. Keď sa ich nabažil, tak sa prikmotril k Miškovi a podotkol: “Malý dostal celkom dobré hračky. Môžem sa s nimi hrať?” Po večeri sa ponáhľali k druhým starkým.

Na Štefana bola celá rodina zase u nás, lebo sme oslavovali  80-tku našej babičky. Radi sme ju prekvapili a potešili. Dostala, okrem iného, aj tortu - otvorenú knihu, od ktorej sa Matúško ani nepohol. Celkom ho jej krása fascinovala. Pomôcť jej sfúknuť sviečky museli aj malí. Pri krájaní torty mi  Matúško dohováral: “Baby, nekrájaj, lebo ja jesť nebudem. Je to škoda, lebo je taká krásna.” Priniesli sme kytice a skryli sme ich do spálne. Po upozornení  Matúška, že to je tajomstvo, nám sľúbil: “ Nič nepoviem. Ja viem udržať tajomstvo.” V momente ako uvidel kytice, tak hneď vykríkol: “Jeéj, tie krásne kvety, to sú pre našu druhú babku?” A bolo po tajomstve.

Matúško, sediac v kresle oproti stromčeku hodnotil: “Vy máte lepší strom ako my, lebo máte na ňom čokoládky. My čokoládky na strome nemáme.” Potom vstal a odtrhol si jednu. Jeho mama nerada vidí, keď sa napchávajú sladkosťami, a tak mu dedko povedal: “Tie čokoládky sú ešte nezrelé. Dozrejú len vtedy, keď spadnú na zem.” Potriasol stromom a spadla jedna kolekcia. Matúško sa k nej vrhol a za súhlasu dedka ju zjedol. Potom si však odtrhol zo stromčeka inú kolekciu, a táto bola biela. Oznámil dedkovi: “Vidíš, táto ešte nie je zrelá.”
Miškovi sa zase páčili na stromčeku gule a blikajúce svetielka. Keď chcel chytiť guľu a odtrhnúť, tak sa mu očká šibalsky leskli. Akoby vedel, že to nemôže. My sme hneď pribehli a brali sme mu gule z ruky.

Dobre sme si spolu zaspomínali, hlavne na sviatky a uistili sa, že najkrajším darom pre nás sú naši najbližší a naši krásni vnúčikovia. Boli sme zajedno v tom, že sme radi, že sme spolu a že sa tešíme z každého prežitého dňa, že sme zdraví, že radi pomáhame a nechceme byť zbytoční. Hrialo nás pri srdci, že tieto sviatky sme prežili šťastne a v pohode. Zasmiali sme sa na tom, že sme pravý dôchodcovia, lebo začíname spomínať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?