Neznámy muž s tabuľkou na krku v nemocnici

Autor: Marta Novotná | 27.9.2011 o 13:00 | Karma článku: 14,20 | Prečítané:  2725x

Som pobúrená, keď niekoho oklamú a okradnú. Mnohí podvodníci sú už takí drzí, že sú schopní oklamať, okradnúť ženy, chorých a starých. Je to ich ľahká korisť. Denne o tom počúvame a čítame v médiách. Mnohí sú z takýchto správ nervózni a hnevá ich to, že sú toho plné televízne, rozhlasové a printové noviny. Ľudia sa potom boja ísť von z domu, aby sa im niečo nestalo.  Po niekoľkých skúsenostiach, som si uvedomila, že predsa len treba ľudí  upozorňovať na to, čo sa nám môže stať, aby sme sa potom vyhli niečomu zlému. Jeden takýto príbeh, ktorý sa stal pri jednej mojej  návšteve v nemocnici, vám opíšem.

V poslednom období som dosť často návštevníkom nemocnice. Aj v ten deň som sedela pred dverami našej pani doktorky, neurologičky. Číslo, ktoré som dostala ráno v ambulancii bolo dosť vysoké, a tak som vedela, že si to tu odsedím dlho. Takých nás bolo viac, pretože  na ľaviciach pred našou ambulanciou sedelo asi dvadsať ľudí a  rovnaký počet sedel pred susednou ambulanciou.

Radšej sme neodišli, lebo naše vybavenie v ambulancii záviselo nielen od čísla, ktoré sme si vyzdvihli, ale aj od počtu ľudí, ktorí si zaplatili za objednávku a aj od počtu pacientov, ktorí prídu sanitkami a z lôžkových oddelení. Aby sme si skrátili dlhú chvíľu, tak sme navzájom o všeličom diskutovali. Boli aj takí, ktorí kvôli svojím zdravotným problémom, nemali ani na to silu.

Zrazu džavot stíchol a všetky oči sa upreli vpravo, k sediacim pred susednou ambulanciou. Stál tam zavalitý, mladý muž s kartónovou tabuľkou zavesenou na krku a v ruke mal papier, ktorý ukazoval okolo sediacim. Poniektorí len niečo odpovedali a záporne zatočili hlavou a poniektorí vyťahovali z tašky peňaženky a dávali mladému nejaké peniaze.

O chvíľu podišiel tento mládenec aj k nám. Na tabuľke zavesenej na krku, mal napísané: “ Som chorý a nemý.” Ukazoval nám papier v priesvitnom obale, na ktorom bolo napísané: “Prosím, pomôžte mi a prispejte mi.” Vtedy sme pochopili, že o čo ide. Niektorí vytiahli peniaze a dali mladíkovi a niektorí záporne zatočili hlavou. Dobrí ľudia, niektorí dali aj päť euro a boli aj takí, čo dali desať euro. Boli aj takí, čo nedali nič. Možno, si niektorí povedali, že sú to lakomci.

Nedala som ani ja. Nie preto, že by som bola lakomá a nechcela pomôcť, ale mala som už skúsenosť z Bratislavy, kde som narazila na podvodníkov. Keď sa ma spolu čakajúca opýtala, že prečo som nedala, tak som jej rozpovedala svoj príbeh:
“Bola som raz na služobnej ceste v  Bratislave. Pri VÚB na Obchodnej ulici, sedel na zemi bezdomovec a pýtal si odo mňa peniaze, lebo bol hladný. Tak som mu podala obložený rožok. Miesto poďakovania, sa rozčúlil a rožok hodil do mňa a ešte ma počastoval peknými “vybranými” slovami.”
Potom pani ľutovala, že prispela. Pokiaľ človek nemá zlé skúsenosti, tak nemyslí na nič zlé a rád dá a myslí si, že pomôže.

Keď sa mladík zastavil pri lavici vľavo od nás, tak práve išli nejakí lekári a sestričky. Vtedy, mladík schoval tabuľku a papier do bundy a vošiel do bočnej chodbičky. Keď zistil, že sa lekári a sestričky stratili z dohľadu, tak sa vrátil.

Uvedený príbeh som rozpovedala doma manželovi. On mal tiež podobné skúsenosti.
Prešli nejaké dni a ja som už na tento príbeh zabudla. Bola som v kuchyni a manžel na mňa zavolal, aby som sa išla pozrieť, že niečo zaujímavé dávajú v správach. Moderátor upozorňoval ľudí, aby si dávali pozor na cudzincov, ktorí neovládajú našu reč a majú na krku tabuľku a v ruke papier s upozornením, že sú nemí a chorí a lákajú od ľudí peniaze.

Spomenula som si na to dopoludnie v nemocnici. Bola som rada a ešte raz sa mi potvrdilo, že som správne urobila, keď som nenaletela podvodníkovi. A koľko takých bolo, čo naleteli? Veď, aj v ten deň, podvodníci chodiaci po našej nemocnici, vybrali od chorých ľudí dosť peňazí. Mnohí boli dôchodcovia a invalidi, a peňazí isto nemali nazvyš. Dobré srdce im však nedovolilo nedať. Možno, že by aj oni potrebovali sem-tam prispieť k tej almužne.

Je pekné, že je u nás veľa ľudí, ktorí sú dobrí, súcitní, ochotní pomôcť a nikdy nikoho neoklamali, a tak vidia aj ostatných. Riadia sa príslovím: “Podľa seba súdim teba.”  
Po mojich skúsenostiach, som za to pomôcť, napríklad tým, že dám dotyčnému jedlo, oblečenie a pod. Peniaze, radšej žobrajúcemu nedám. Aký máte na to názor vy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?