Dopadli sme ako vojaci u Chlůmce...

Autor: Marta Novotná | 20.5.2011 o 9:00 | Karma článku: 8,27 | Prečítané:  1459x

Celý nasledujúci príbeh mi porozprávala moja dobrá priateľka. Je o jej prvej návšteve  u notára. Napísala som ho tak ako mi ho priateľka rozpovedala. Pred pár dňami sa vybrali spolu s mamičkou a manželom na notárstvo. Na ten deň budú istotne spomínať do konca života, lebo s toľkou aroganciou, drzosťou a neochotou sa za svojho života ešte nestretli. A to sú živí pekných pár desiatok rokov. Nehovorila len o drzosti pána notára, ale aj jeho zamestnankyne, mladej ženy. Dozvedeli sa o tom, o čom doteraz ani nesnívali. Hlavne jej mamička si overila, že nie všetci sú takí priami a čistí ako ona a že treba si niektoré veci aj overiť, lebo aj ten najbližší priateľ nás môže podraziť.

Ich mamičku, takmer osemdesiatročnú pani, vyzvali príbuzní, aby si vybavila novoobjavenú, neprededenú pôdu, po jej zomrelej mamičke. Poradili sa s advokátmi a začali konať. Rodinná právnička im spísala žiadosť o prededenie a toto poslali na príslušné notárstvo. Na požiadanie mamičky, sa k notárovi dostavili aj oni dvaja. Ich právnička ich upozornila, že si majú dopredu vypísať ňou doporučené splnomocnenie, aby ju mohli zastupovať v prípade problémov. Ani len netušili aké to bolo predvídavé.

Na notárstvo prišli pár minút pred stanoveným časom, posadili sa a čakali. Otvorili sa dvere a vo dverách sa objavila mladá moletka. Oprela sa rukami hore, na jednej a druhej strane zárubní, rozkročila sa  a spýtala sa drsno: “ No, a čo vy?” Pozerala z jedného na druhého, až priateľka od údivu zakoktala: “Toto je moja mamička, pani Galátová a to je môj manžel. Prišli sme k pánovi notárovi na základe jeho predvolania.” “Aha...!, Vy ste tí, predvolaní na deviatu hodinu...” a vošla do kancelárie. Nečakali a vstúpili za ňou do vnútra.
 
Tmavovláska, poznala jej mamu z predchádzajúcej návštevy a obrátila sa len na ňu: “Vy ste pani Galátová?”. Ona na to prikývla. Otočila sa na nich dvoch a znova sa tým hrubým spôsobom spýtala:“ A vy..., čo?” Priateľka jej vysvetlila, že nakoľko ich mamička požiadala, tak ju sprevádzajú. Vtedy sa žena rozčúlila a začala hulákať: “ Taáák..., to teda nie... ! Všetci traja tam nepôjdete!”  Priateľka pozrela na manžela a rýchlo dodala:” Manžel má splnomocnenie.” Zaváhala, akoby s tým nesúhlasila, ale potom otvorila dvere k notárovi a povedala: “Tak dobre, ale len on môže vojsť.”

Manžel vošiel  k notárovi a ženy poslala mladá úradníčka na chodbu. Zostali úplne hotové, lebo také hulákanie a drzosť na notárstve nečakali. Bolo to nad ich chápanie. Sadli si a čakali. Mamička bola nervózna a ticho si rozprávala: “Bolo dobré, že sme napísali to splnomocnenie, lebo ja by som to nevydržala.”  A to ešte nevedeli, čo čakalo vo vnútri manžela.

Manžel vošiel k notárovi a pán doktor sa na neho oboril: “ Vy tu čo hľadáte?” Manžel, pozrel na neho a odpovedal mu: “ Ja som splnomocnený mojou svokrou ju tu zastupovať.” Potom sa vonku priznal, že sa musel veľmi premáhať, aby tiež nezvýšil hlas a nepoučil pána doktora, aby na neho nekričal. Notár sa stále zvýšeným hlasom pýtal: “Kde je druhý dedič, pán Dobrý?” Manžel odpovedal, že to on nevie. Notár odmietol  jednať vo veci, pokiaľ tu nie je aj druhý príbuzný.” Manžel oznámil, že okrem toho, čo napísali do žiadosti o prededenie pôdy, o ňom nič nevedia. “Nebudem jednať v tejto veci bez pána Dobrého.” zvýšeným hlasom oznámil pán notár. “To nemyslíte vážne?” spýtal sa manžel a už dosť rozčúlene a rázne. Po reakcii manžela, sa pán doktor trošku zmiernil a ponúkol manželovi stoličku. Vraj príbuznému trikrát poslali pozvánku a vždy sa im vrátila s tým, že adresát je neznámy. Manžel vysvetlil, že oni inú adresu nevedia. Pán notár znova drsne zdôraznil, že bez príbuzného majetok neprededí a nech ho najdú.

Ďalšie prekvapenie čakalo manžela, keď mu notár povedal, že ich mama sa na poslednom dedičskom konaní vzdala dedičstva po starkej a podpísala to tam. Ukazoval mu na nejaké papiere. Manžel nič o tom nevedel a čudoval sa. Premýšľal, že by ich mama na to zabudla? No, zdalo sa mu to absurdné. Hoci by zabudla všeličo, ale také dačo ako majetok, to sa predsa nezabúda.
Načiahol sa a chcel si vziať ten notárov spis, aby si to prečítal a aby sa presvedčil, či podpis na spise je naozaj ich mamky. Notár ho zastavil a vraj to nemôže a že on mu to prečíta sám. Po prečítaní spisu manžel prišiel na to, že je tam veľa sporných vecí. Mama sa vzdala dedičstva len v presne vymenovanom katastri, pričom pôdu, ktorá sa mala predediť bola na úplne inom konci republiky. Čítal, že v tom čase boli na notárstve prítomní len dvaja ľudia, a to mama a ešte iný vzdialený príbuzný. To sa nezhodovalo s tým, o čom im hovorila mama. V zázname chýbal ich druhý dedič, ktorý na notárstve, po smrti ich starkej, istotne bol.
Od ich mamičky, ale aj od úradníčky na príslušnom súde, po objavení nového dedičstva, vedeli, že ich babka zomrela nemajetná.  Preto podali žiadosť o prededenie novoobjavenej pôdy.  Ďalej manžel vysvetlil, že svokra nedostala z dedičského konania nič, lebo vraj starká nič nemala. Notár sa s manželom chvíľu prel, ale do papierov mu  nahliadnuť nedovolil.

Notár sa čudoval ako sa mamka nemôže pamätať na to, o čom on manžela práve presviedčal. Podľa neho, vraj, dedičské konanie prebehlo. Manžel sa spýtal, že prečo teda ich mame neprišiel zápis z dedičského konania, keď sa konalo? Notár konštatoval, že muselo dôjsť, lebo on tam má podpis. Manžel rozmýšľal, že aký podpis, veď takéto zápisnice z dedičského konania sa zväčša posielajú doručenkou.

Či to bol alebo nebol mamin podpis a či to, čo čítal pán notár bolo alebo nebolo skutočné, to manžel nevidel, lebo pán notár nedovolil nazrieť do spisu. Iná záhada je, že v zápise na súde je napísané, že starká zomrela ako nemajetná, ale pán notár tvrdil niečo iné. Čo je teda pravda?
Nakoniec ešte notár vytočil manžela tým, že mu po tejto dlhej debate oznámil, že jeho neoverené splnomocnenie nemôže uznať. Čomu sa ich advokátka potom čudovala. Manžel sa divil, že prečo s ním notár dve hodiny jednal, keď nemá nárok tieto záležitosti počuť? Okrem toho nič nemusel podpísať, ani žiadny zápis neprišiel od notára, ani mamičke, ani jemu. Celé to konanie bolo akési divné a z toho notára mal zlý pocit.

Manžel vyšiel na chodbu a sklamane ženám povedal: “Dopadli sme ako vojaci u Chlůmce...“  a rozprával, čo práve prežil. Mamička s notárovou verziou nesúhlasila a znova tvrdila všetko to, čo je podľa nej pravda. Potvrdila im hlavne to, že ona takýto dokument pred notárom nikdy nepodpísala, aj zúčastnení na dedičskom konaní boli traja a nie dvaja, bolo im oznámené, že starká zomrela nemajetná a nedostala z toho žiadny zápis.

Okrem toho sa udiali aj iné veci s príbuznými, ktorým ich mamička predtým nepripisovala váhu, ale teraz to práve niektoré veci objasňuje.  Priateľka si myslím, že nejde o náhodu. Hoci sa do mamičkiných dedičských záležitosti predtým nestarala, zdal sa jej priebeh celého aktu u notára akýsi čudný. Tentoraz sa o to postará a objasní opísané záležitosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?