Zaujímavosti z cestovania jednej invalidnej dôchodkyne

Autor: Marta Novotná | 25.2.2011 o 8:00 | Karma článku: 7,95 | Prečítané:  1585x

Rada počúvam príbehy a skúsenosti prostých ľudí, z ktorých sa skladá celý náš život. Moji invalidní kolegovia, to vedia, tak mi vždy nejakú zaujímavosť rozpovedia. Rada si vypočujem aj ich názor na jednotlivé príbehy, lebo ako invalidní ľudia, ktorí majú podmienky na život sťažené, sú k problémom našej spoločnosti vnímaví. Uvedomujú si, keď im ľudia pomáhajú a sú vďační aj za príležitosť si privyrobiť k invalidnému dôchodku a aj si psychicky vylepšiť svoj zdravotný stav prácou v kolektíve, aj keď je to nad rámec ich síl. Keď nechcú chodiť žobrať, iná príležitosť nie je. Invalidným sa poväčšine človek stane vtedy, ak predtým niekde pracoval, a to aj v úrade verejnej správy. Posledný príbeh mi vyrozprávala kolegyňa, ktorá, napriek zdravotnému postihnutiu, dochádza každý deň do práce z neďalekého mesta vlakom alebo autobusom. Pri poslednej ceste autobusom si vypočula rozhovor týkajúci sa našich úradníkov z verejnoprávnych úradov. 

Takto dopadol po prácovnej vyťaženosti tento muž.Takto dopadol po prácovnej vyťaženosti tento muž.

V to ráno cestovala naša kolegyňa autobusom a za ňou sedela úradníčka z verejnoprávnej inštitúcie a rozprávala sa so svojou priateľkou.
Úradníčka porozprávala ako je to u nich v úrade v tomto období ťažké, lebo neustále prepúšťajú a kumulujú funkcie. Vraj, z dvoch až troch pracovných miest urobili jedno pracovné miesto.
Priateľka najskôr skonštatovala: “Nuž, pokiaľ by ste to zvládali, bolo by to v poriadku.”  Potom sa jej hneď spýtala: “ Myslíš si, že budú zamestnanci stíhať urobiť prácu za troch precízne a nepodpíše sa to na ich zdraví?“

Úradníčka odpovedala: „Hmm... nemyslím si, že naši nadriadení myslia na pracovníkov v našom, ale aj v ktoromkoľvek úrade. Je im to jedno, len nech je práca hotová a klienti sa nesťažujú a oni majú zisk. Istotne budú problémy, a takéto pracovné vypätie ľudia istotne nebudú zvládať. Je toho veľa, nielen čo do druhu prác. Okrem toho na všetko sú zákony a čo je dôležité, neustále nové zákony, predpisy a aj vnútorné smernice. To všetko  treba na uskutočnenie každej práce naštudovať.” 
Úradníčka ďalej pokračovala: “ Treba pracovať jednotlivo s klientmi, treba robiť hlásenia na ministerstvo a ani ma hneď nenapadne, čo všetko ešte treba robiť. Ver, že niekedy pracujem a zabudnem, že už mi ide autobus a ja zmeškám. A doma mám syna a manžela.”

Priateľka jej pritakala: “Máte toho veľa a isto vaši nadriadení, ani nevedia ako to u vás v práci vyzerá. V médiách sa stále hovorí o šetrení. Ktovie, či sa šetrí na tých správnych miestach? Zaujíma tých ľudí hore, ako je to s prácou dole?”

Úradníčka dodala: “ Asi nie? Ja, robím ešte k tej kumulovanej práci, aj vedúcu, čo je agenda naviac. Okrem toho prídu nejaké tabuľky, hlásenia, atď. Takto pracujú aj moji kolegovia.  Niekedy nevieme, ani kde nám hlava stojí. Myslíš, že to stíhame urobiť v pracovnom čase a že sme adekvátne zaplatení? Veď tie kumulácie sa robia preto, aby sa ušetrili peniaze.”

“Viem, že to nestíhate a aj tie platy nie sú istotne adekvátne. Keď si ešte predstavím, že každý klient má iný problém a treba na jeho vybavenie iný čas. Na inú prácu, mimo klientov vám zostane málo času. Okrem toho tie predpisy a zákony istotne musíte študovať doma.” s účasťou hovorila priateľka. Ani nehovorím o tom, že musíš byť ku klientom milá, ústretová, pričom vaše nervy pracujú, lebo ste preťažení.”

Úradníčka odsúhlasila: “Veru je to presne tak ako si povedala. Okrem toho mám doma rodinu a doma ma čaká domácnosť. Ešteže mám manžela, ktorý, keď vidí aká som uťahaná, tak mi pomôže. A to my máme len jedného syna. Ako to robia, kde je viac detí?”
Potom už kolegyňa viac nič nepočula, lebo práve pricestovali do cieľa a vystúpili
z autobusu.

Keď nám to kolegyňa v práci porozprávala, tak sa rozprúdila živá debata. Kolega hneď skonštatoval: “A potom, že jednotlivé úradníčky sa správajú ako stroje, majú akoby strnulý úsmev a niekedy sa aj  pomýlia a zle informujú alebo hneď im prasknú nervy. Veď aj naposledy na mňa taká pekná blondínka pri pulte tak spustila, že som sa čudoval. Nuž, teraz sa už nečudujem. Cítim s nimi.”

“Bolo by dobré, keby si to tí úradníci zhora, vyskúšali aj dole. Možno, že ani nevedia o čom je práca v teréne. Potom aj tie zákony sú také aké sú. Sú dôsledkom neznalosti práce na nižších úrovniach. Alebo v mene šetrenie peňazí sa urobí všetko, aj keď ničíme zdravie pracovníkov?” skonštatovala kolegyňa a my sme jej to odsúhlasili.
 
Pred našimi invalidnými dôchodkami, mnohí z nás robili v nejakej verejnoprávnej inštitúcii alebo v nejakom úrade. Napriek poctivej práci, až nad rámec našich síl, sa mnohí bývalí kolegovia, a to nielen tí, správajú akoby to postihnutie bola naša vec. Pritom sme robili pre spoločnosť. Prečo ich otravujeme? Verte, že život mnohých pracujúcich invalidov je neľahký a ich práca je niekedy nad rámec ich síl. Sú len zdrojov nejakých finančných zdrojov, ktoré si niekto vymyslí. Myslí niekto na to? Ani nie, veď takýto invalidi sa nebudú búriť, lebo nemajú na to sily.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?