Správni starkí a náš krásny život s nimi

Autor: Marta Novotná | 14.2.2011 o 8:00 | Karma článku: 12,07 | Prečítané:  1416x

Naši starkí, otcovi rodičia, už pár rokov nie sú medzi nami, ale vždy na nich rada a s láskou spomínam. Myslievam  na naše návštevy u nich, na ich múdrosti, na ich spomienky na ich rodičov, mladosť, ale aj na ich výborný mastný chlieb, posúch, koláče, domácu klobásu, slaninu, a na iné. Bývali na konci našej dediny. Za ich domom sa už rozprestierali šíre polia, v lete zelené a v zime pokryté krásnym bielym snehom. Starkí boli vždy veľmi čulí a pracovali od rána do večera, či už v dome, okolo domu alebo v záhrade. Vstávali obyčajne o piatej a chodili spávať po zotmení. Nepamätám sa, žeby naši starkí bývali vtedy chorí. Babka hovorievala: “ Čo aké choroby? Čo aká staroba? To sú taľafatky. Človek je tak starý ako sa cíti. Treba všetko v dome a okolo domu obriadiť. My, robíme, aby sme žili.” Dedko, málovravný, jej len pritakával, lebo hlavou rodiny bola vždy babka. Výborne zorganizovala všetku prácu v dome, okolo domu a záhrady. Bolo jej veru neúrekom. My, malí sme sa okolo nich tmolili, ale ich rečiam sme v tom veku veľmi nerozumeli. Predsa sa nám ich slová vryli do pamäte a dnes si ich často pripomínam.  

Naša milá dedinka ... Činnosti u starkých, ktoré nám utkveli v pamäti...Naša milá dedinka ... Činnosti u starkých, ktoré nám utkveli v pamäti...

U starkých sme bývali pomerne často. Bývali len dve ulice od nás. Keď sa dalo, hneď sme sa chytili s mojím milým bratom za ruky a po prísnom upozornení našej mamičky ako máme ísť cez cestu, sme kráčali k naším starkým.

Dedko robil okolo zvierat, kravy, prasiat, sliepok, husí, kačíc alebo opravoval náradie, alebo kutil v šope, plietol košíky, atď. Starkí často robili aj v záhrade, sadili, okopávali, ošetrovali stromy, zbierali úrodu a pod. Radi sme im pomáhali, hlavne pri oberaní jabĺk, hrušiek, sliviek, čerešní, hrozna a orechov, ktoré starkí potom zavárali a sušili. Zbierali aj ovocie do sudov, ktoré starkí odniesol do pálenice a doniesol alkohol, ktorý potom rozdelil rodine. Z hrozna bolo víno a tiež pre celú rodinu.

Pri jednom takom oberaní čerešní sa takmer stalo nešťastie. Čerešne sme oberali spolu s mojím malým bratom. Obaja sme stáli na dvojitom rebríku, každý na jednej strane a naoberali sme veru viac ako polovicu koša. Bratovi sa však nepáčilo, že tie krajšie čerešne sú vyššie, a tak sa rozhodol vyšplhať na strom a z tadiaľ oberal. Zrazu som len začula praskot a krik a môj malý brat letel rovno s konárom, z tej výšky, dole pod strom. Nič sa mu nestalo, lebo pod stromom bol drobný piesok, a tak môj brat sediac na konári, zosadol na piesok ako na lietadle. Viac nás starký nepustil oberať.

Za záhradu našich starkých, na kraj ihriska, sme chodievali pásť kravu a husi. Popri tom sme sa hrávali s inými deťmi. Našou prácou bolo nepustiť kravu a husi na  družstevnú rolu. Beda, keď nám husi vošli do kukurice a išiel družstevný hájnik a vzal nám hus. Starkí potom museli hus v družstve vykúpiť a zaplatiť pokutu.
 
Dievčence na trávniku spievali, hrali sa rôzne hry, vili venčeky, zbierali malé huby, špičky, z ktorých bola výborná drobcova polievka. Chlapci si robili praky, potom z nich strieľali do terču na strome, stružlikali si píšťalky, niekedy hrali guľky, futbal, alebo nás naháňali a prekárali. Večer sme prišli domov unavení, často s nejakými dobrotami od starkých a zaspali sme ako keby nás do vody hodil.

Naša babka, vždy oblečená v sedliackych sukniach s drobnými kvietkami, lajblíkoch, blúzkach s drobnými kvietkami a v jednofarebnej, tmavej, zástere, bola výborná kuchárka. Jej kysnuté koláče, plnené orechmi, makom, slivkovým lekvárom, marhuľovým džemom, kapustou, boli vynikajúce. Babka piekla v peci v sade, raz za týždeň, veľký, okrúhly chlieb a domáci posúch s cesnakom. Vtedy sme ich s bratom radi navštívili. Čerstvý chlieb s domácou bravčovou masťou a soľou, to bola dobrota. 

V období zabíjačky sa zišla u starkých celá naša rodina. Zabíjačka sa začala skoro ráno a trvala do večera. Práce bolo neúrekom a každému sa ušla nejaká práca. Chlapi robili ťažšie práce, ženy prali črevá, miešali v kotle suroviny, varili. Aj my malí, sme pomáhali. Na obed bola obyčajne obarová polievka, pečienka s podbradkom a domáci chlieb. Po obede sa robila kaša, muži nadievali do čriev jaternice a klobásy (na pečenie, ale aj na údenie). Neskôr, dedko zarobil zmes mäsa na tlačenku a plnil ho do veľkého čreva a žalúdku a tieto v komore zaťažil drevenou doskou a kameňom. Po všetkých prácach všetci krájali slaninu a pražili ju v kotle na masť, solilo a porciovalo sa mäso na údenie. Údilo sa až o niekoľko dní v udiarni, ktorú urobil dedko. Na večeru bolo výborné pečené mäso a aj kapustnica. Boli sme uzimení, narobení, ale šťastní, že sme všetci spolu. Najedli sme sa a dospelí si dali aj nejaké to hriate, ktoré pripravila naša babka. Domov sme si priniesli zo zabíjačky aj výslužku.

Mamička niekedy cestovala do mesta, a tak nás nechávala u starkých. Zostali sme u nich radi. Veľa sme sa od nich dozvedeli, najedli sme sa dobrôt a aj sme sa zahrali.
Práve vtedy sa mi prihodilo niečo nemilé. Musela som ísť na záchod, ktorí bol vonku za chlievmi a hnojom. Mrzlo a ja naobliekaná, som skúšala aký je pevný ľad, ktorý sa vytvoril na močovke. Nuž, nevydržal, prelomil sa a ja som vhupla po krk do močovky. Babka, na môj nárek, rýchlo pribehla a vytiahla ma. Tú “úžasnú vôňu” cítim ešte aj teraz. Babka ma vykúpala, ale nemala mi čo obliecť. Dala mi okolo krku svoju teplú sukňu, v páse mi ju zaviazala a dole mi ju obtočila okolo nôh. Plakala som a bránila som sa, lebo som vyzerala ako mátoha. Bratček sa mi posmieval a ja som sa zlostila. Babka ma posadila do kresla pri sporáku, a tam som sedela, pokiaľ sa nevrátila mamička a nepriniesla mi z domu šaty. 

Inokedy zase vystrájal môj bratček. Prestrčil svoju hlavu cez dieru medzi  latkou operadla a sedadlom na stolici, ale hlava nechcela ísť späť. Dedko pomohol a latku na operadle odpílil. Takýchto kúskov sme vyparatili u našich starkých aj viac. Naši starkí boli vždy trpezliví a nikdy na nás nevrešťali a málokedy niečo prezradili na nás naším.

Radi sme chodievali k starkým driapať (správne párať) perie. Tety rozprávali veľmi zaujímavé veci o ľuďoch z dediny a aj zážitky so strašidlami, bosorkami, o krížnych cestách, a pod. Tety si aj zaspievali a my sme počúvali. Na stole bolo vždy niečo na jedenie pre driapačov (správne páračov) a aj pre nás.

Babka mala na svojej zástere veľké vrecko, z ktorého vždy vytiahla niečo pre nás. Oči sa nám vždy rozžiarili radosťou. Starkí boli dobrí a vypočuli nás, keď sme sa im zdôverili. Nikdy na nás nežalovali. Veľa sme sa od nich naučili.
Babka, dedko spomíname na Vás s veľkou láskou!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?