Prečo tak skoro a bez rozlúčky?

Autor: Marta Novotná | 25.1.2011 o 8:00 | Karma článku: 12,77 | Prečítané:  1888x

Bola mladá, pekná, študentka medicíny, rok pred promóciami a pre jej starších rodičov jediná a vytúžená. Volala sa Janka. Ležali sme spolu v nemocnici, na kardiológii. Ona, s nejakou zvláštnou chorobou srdca. Mala na srdci nejakého bacila. Denne za ňou chodilo mnoho lekárov, lebo jej choroba bola nejakou zvláštnosťou. Na izbe sme boli najmladšie, a tak sme sa spriatelili a čas si skracovali rozhovormi. Mali sme spoločné záujmy, knihy, literatúra. Keďže sme boli mobilnejšie ako iné, pomáhali sme ležiacim babičkám. Pri jednej návšteve mi predstavila aj svoju mamičku. Bolo to krátke, ale pekné priateľstvo. Po skončení vyšetrení som odišla domov a neskôr po mne aj Janka. Chystala sa dokončiť ročník a pripravovala sa na záverečné skúšky a promócie. Zdala sa plná života. Sľubovali sme si, že po skončení jej školy sa stretneme. Nikdy by ma nenapadlo, že som ju videla naposledy.

 Autor fotografie: Marta Novotná

Po príchode domov, ma pohltil všedný rodinný život a moje vyšetrenia po nemocniciach pokračovali. Sem-tam som si spomenula aj na Janku a tešila som sa, že snáď v lete bude už po promóciách a stretneme sa. Prišlo predvianočné obdobie a ja som si spomenula na priateľov, ktorým som napísala blahoželania k Vianociam a novému roku. Medzi nimi nechýbala ani moja mladá priateľka Janka.

Prešiel mesiac a ja som dostala list s neznámym rukopisom. Písala mi Jankina mama. V smutných riadkoch mi opísala, že Janka v októbri zomrela a priložila smútočné parte, ešte z októbra predchádzajúceho roka. Slzy sa mi rinuli z očú, hlavne, keď som uvidela na smútočnom parte Jankinu podobizeň. Taká mladá, krásna a musela odísť.
Bola už takmer hotový človek, pripravený na samostatný život. Bola to ťažká rana pre mamičku, odišla jej  jediná dcérka.
Napísala som jej a vyjadrila som jej svoju sústrasť. Keďže ma nevedela zaradiť, tak som jej pripomenula čas, keď sme sa stretli v nemocnici. 

V ďalšom liste mi opísala svoj hrozný žiaľ a jej psychické zrútenie, čo ma vôbec neprekvapilo. Musela sa vzdať svojej milovanej práce riaditeľky biochémie v nemocnici a zostať na maródke. Vymieňali sme si list za listom a po čase som sa stala jej dôvernou priateľkou. Snažila som sa pomôcť. Snáď sa mi to darilo. 

Napísala mi, že Janka po návrate z nemocnice zostala na pár dni doma a v októbri sa odobrala do Olomouca na internát. Tam sa pripravovala na posledné skúšky. Jej spolužiačky odišli domov a ona zostala na izbe sama. To bolo pre ňu osudné. Jedného dňa ju našli v izbe mŕtvu. Predpokladajú, že jej došlo zle, odpadla a keďže nedostala prvú pomoc, zomrela. 

Napriek našej dlhotrvajúcej korešpondencii a snahe stretnúť sa, vzájomným pozvaniam, sme sa ani s Jankinou mamou nikdy nestretli. Nakoniec sa rodičia z bytu, kde prežili toľko pekného s Jankou, a všetko im ju tam pripomínalo, odsťahovali na Moravu, a tam žijú dodnes. Naša korešpondencia sa už obmedzila len na pohľadnice na veľké sviatky, ale moje myšlienky často zaletia na Moravu k Jankinej mamičke a myslievam aj na Janku.

Teraz je už Jankina mamička na dôchodku a zdá sa, že napriek veľkému smútku, ktorý sem-tam pocíti, sa prinútila žiť. Je rada, že sa odsťahovali, čo jej pomohlo trošku stlmiť bolesť zo straty ich jedinej dcérky. Blízko býva najbližšia rodina jej manžela, takže nemá núdzu ani o spoločnosť. Vraj sa vôbec nenudí. Teší sa, že má čas na svoje koníčky, na literatúru a hltá jednu knihu za druhou. Keď mi naposledy písala list, jej  manžel ešte pracoval a doma bývala sama s knihami.

Často si kladiem otázku prečo sa tak stalo? Prečo osud pripravil pre rodičov takýto žiaľ a smútok. Prečo musí odísť navždy z tohto sveta taký šikovný, mladý človek? Prečo nebolo jej starším rodičom dopriate, vidieť šťastie svojej jedinej vytúženej dcérky v jej vlastnej rodine, s manželom a vlastnými deťmi? Ktovie, prečo je osud niekedy taký krutý a nedopraje ľuďom žiť šťastne?
A Janka ..., chcela veľmi žiť, dokonca si ani len nepomyslela, žeby zomrela.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?