Kúpila som si moje obľúbené časopisy a doma som si ich čítala. Zo stránky jedného z nich sa na mňa usmievala moja priateľka z blogu, Eva a vedľa nej sedeli jej dve dcérky. Článok ma zaujal, veď išlo o moju priateľku a jej deti. Dávno som ju už nevidela a nepočula, a tak som sa potešila, že ju vidím a niečo sa o nej dozviem. V článku pisateľka opísala ich vzájomnú lásku a ich nažívanie v rodine a hlavne nádej, že jej zdravotné problémy, ktoré má, sa za pomoci jej troch detí, na dobré obrátia. Pri čítaní som si to v duchu veľmi želala aj ja. Vlastne, ten článok pôsobil na mňa optimisticky, a tak som si myslela, že sa všetko zlepšuje. pokračovanie článku
V terajšej nervóznej dobe sa vám môže prihodiť hocičo. Ľudia sú nevyspytateľní a vystupujú sebavedomo ako neomylné bytosti. Každému z nás sa pritrafí urobiť nejakú hlúposť, ale väčšina sa neškriepi a prizná sa, že pochybili. Väčšina ľudí sa snaží byť tolerantná a nikdy kvôli omylu a kvôli tomu čo je alebo z kadiaľ je človek, nikoho neuráža.
Často počúvam, že starší ľudia kričia a sú neznesiteľní. V tomto prípade bol taký mladý cca 25-ročný muž, ktorý sa nevedel správať a ani sa spratať do kože. Všetko sme mohli vyriešiť v pokoji a v úcte. Ale v tomto prípade to nešlo. Kto vie, či príčinou mladíkovej agresivity nebol alkohol alebo drogy?
Na príčinu mladíkovej neúcty a akéhosi vybíjania si zlosti na nás, sme došli až neskôr. Išlo mu o to akú ŠPZ máme na našom aute a podľa toho usúdil, že akej sme národnosti. Asi nevedel, že podľa ŠPZ sa národnosť určiť nedá. A keby aj, tak úctu si zaslúžime všetci, či sme takej alebo onakej národnosti. Netreba hneď kričať a urážať. V tomto štáte sme, bez rozdielu národnosti, všetci doma. pokračovanie článku
Ráno ma zobudilo slniečko, ktoré svietilo rovno do okna našej spálne. Manžel už v posteli nebol, a tak som sa pozviechala aj ja, obliekla som sa a išla som do obývačky. Na stole bolo už prestreté na raňajky a v prostriedku stále krásna kytica. Vôbec ma nenapadlo, že je 8. marec. Môj manžel na to nezabudol a pokiaľ som sa zobudila, všetko prichystal. Tento sviatok sme vždy oslavovali, a tak to zostalo aj v tomto roku. Mala som obrovskú radosť, že je manžel taký pozorný a nezabudol. pokračovanie článku
Príchod druhého vnúčika bol pre nás, starých rodičov a ostatnú rodinu, krásnym darčekom. Prežívali sme radosti a aj starosti so svojimi deťmi. Tí, čo už také niečo prežili, istotne vedia o aké radosti ide. Rodičovská láska k deťom je veľká, ale popri mnohých veľkých starostiach si ju akosi nemôžu vychutnať. Láska starých rodičov je o trošku spokojnejšia a viac si ju užívajú.
V predsviatočných dňoch sme v rodine riešili žiarlivosť, a to nie takú “dospelácku“, ale takú milú a malú, nášho malého vnúčika. Očakávali sme do rodiny ďalšieho vnúčika, a to bol taký malý kamienok úrazu pre nášho prvorodeného vnúčika Matúška. Keď sme mu oznámili, že bude mať pod stromčekom bratčeka, tak nám odpovedal, že nechcem a málokedy sa chcel s nami o ňom rozprávať. Nečudovali sme sa mu, lebo dovtedy bol jediný vnuk v našej rodine a bol najmladší a bol stredobodom pozornosti. Všetci sme ho celé štyri roky ľúbili a rozmaznávali. Bol to pre neho veľký zlom v jeho krátkom živote, a preto sme sa ho snažili na tú milú, ale pre neho ťažkú udalosť, pripraviť. pokračovanie článku
V malom mestečku, ale aj na dedine, je to vždy tak, že všetci vedia o všetkom a poväčšine sa všetci navzájom poznajú. Správy sa tu šíria kozmickou rýchlosťou a niektoré správy sú riadne upravené a spôsobujú potom veľa prekvapení, problémov a aj šokov. Netreba ani miestny rozhlas a noviny. Informácie sa šíria ústnym podaním od jedného k druhému. Nešíria ich len ženy, ale aj muži. Podľa starých mám boli klebetnice len ženy. Zrejme, v tejto dobe to už celkom neplatí.
Niečo také sme zažili aj v našom meste, kde ľudia na základe oznamu na dverách ordinácie nášho priateľa a na základe zástavy nad nemocnicou, hneď urobili záver a šírili skreslenú informáciu mestom. Mnohých tieto informácie vystrašili a mnohým spôsobili smútok a šok. pokračovanie článku
Takmer rok po krste prvej básnickej zbierky Moje ruky sú láska z pripravovanej trilógie, sme sa opäť zišli dňa 9.12.2011 v Šali, v konferenčnej miestnosti Štátneho archívu, kde Danka Janebová krstila svoju druhú zbierku básni Odsúdená na lásku. Zbierka bola vydaná vo vydavateľstve Perfekt.
Bolo to milé a nezabudnuteľné stretnutie priateľov a obdivovateľov Danky Janebovej, jej poézie, jej podporovateľov a aktérov programu. Celým programom bolo cítiť silu jej tvorby a silu jej života. Verše odzrkadľovali všetko čo prežila, úsmevy, slzy, lásky, krízy a rozchody, ...
Danka otvorila v tejto zbierke svoj vnútorný svet a myslí si, že pocity ľudí sú si veľmi podobné, a to v prežívaní chvíľ vo svojich vzťahoch, lások, kríz a rozchodov. Stotožnenie sa s jej básňami, môže pomôcť pozornému čitateľovi a aj poslucháčovi pochopiť pocity iných a i seba samého. pokračovanie článku
V jednu sobotu sme sa vybrali s manželom na nákup do nášho hypermarketu. Nakúpili sme všetko potrebné pre domácnosť, zaplatili sme a vybrali sme sa von. Na chodbe obchodného domu nás oslovili traja mládenci. Ponúkali nám súťaž, ktorá súvisela s predajom nejakých masážnych prístrojov. Podľa nich, tovar so zľavou, ktorú môžeme vyhrať, bude náš pekný vianočný darček. Veľmi sme im nerozumeli, ale neskôr sme porozumeli. Najskôr manžel a až potom ja. Vo všetkom mám rada jasno a keďže v tomto prípade sa mi to zdalo divné, tak som súťaž, predvádzanie tovaru a nákup odmietala. Snažili sa nás presvedčiť, že práve pre nás, dôchodcov, bude takýto prístroj veľmi užitočný. Ja však, po skúsenostiach s rôznymi predajcami, takémuto predaju na ulici, neholdujem. Napriek tomu, som sa takmer dala oklamať. pokračovanie článku
Každý si myslí, že vie, čo tankuje, ale nie je to vždy pravda. Hovorí sa, že každý je omylný. V živote sa nám pošťastí všeličo popliesť a urobiť si tak škodu. Niekedy nejde len o škodu finančnú, ale aj časovú. Veď, sa aj hovorí, že čas sú peniaze. V tomto prípade, o ktorom vám chcem napísať, istotne toto príslovie platilo do bodky. Nehovoriac o tom, že tu vznikla aj nemalá finančná škoda. Pracovníčka uvedenej firmy sa istotne neriadila heslom: “Dvakrát meraj a raz strihaj.” Udalosť, ktorú vám opíšem v nasledujúcich riadkoch sa stala v jednej obci, neďaleko Bratislavy a poškodeným nebol len môj priateľ, majiteľ auta, ale aj majitelia benzínovej pumpy. pokračovanie článku
Mám akési šťastie, resp. smolu na podvodníkov. Už druhýkrát som takého človeka stretla v našej nemocnici, tentoraz na lôžkovom oddelení. Skúšal tam šťastie medzi chorými a ležiacimi pacientmi.
Podľa sestričky, ktorá mala v ten deň službu sama, nebola svedkom podobnej situácie prvý raz. Nakoľko sa poučila už predtým, tak bola ostražitá a dotyčného podvodníka odhalila.
Cez víkend a sviatky slúžia sestričky na fyziatrickom oddelení po jednej. Zrejme takto šetrí nemocnica na nákladoch. V prípade, že je sestrička odvolaná k nechodiacim pacientom do izieb, tak na recepcii oddelenia nezostane nikto. Vtedy majú voľný vstup podvodníci, hlavne v období návštev, keď sú vchodové dvere na oddelenie otvorené.
Ako som sa stretla s takýmto podivným návštevníkom na lôžkovom oddelení našej nemocnice vám opíšem v nasledujúcich riadkoch. pokračovanie článku
Som pobúrená, keď niekoho oklamú a okradnú. Mnohí podvodníci sú už takí drzí, že sú schopní oklamať, okradnúť ženy, chorých a starých. Je to ich ľahká korisť. Denne o tom počúvame a čítame v médiách.
Mnohí sú z takýchto správ nervózni a hnevá ich to, že sú toho plné televízne, rozhlasové a printové noviny. Ľudia sa potom boja ísť von z domu, aby sa im niečo nestalo.
Po niekoľkých skúsenostiach, som si uvedomila, že predsa len treba ľudí upozorňovať na to, čo sa nám môže stať, aby sme sa potom vyhli niečomu zlému. Jeden takýto príbeh, ktorý sa stal pri jednej mojej návšteve v nemocnici, vám opíšem. pokračovanie článku
Boli sme na domácom pikniku u známych. Rozoberali sme všeličo a reč prišla aj na to, že kto si vie čím urobiť radosť. Išlo hlavne o to, čím si vylepšíme náladu, keď nás naša polovička alebo niekto iný nahnevá. Mudrovali sme jeden cez druhého a každý mal iný liek na radosť. Zhodli sme sa, že to závisí od človeka aký je a čomu dáva prednosť. Možnosti je milión. Niekto sa vyberie do kina, divadla, na koncert, niekto siahne po výbornej knihe, iný zasa športuje, hrá na hudobnom nástroji alebo spieva. Sú aj takí, ktorí kutia venujú sa domácim prácam alebo radi pečú a varia.
Už aj predtým som od jednej známej počula, že keď ju doma nahnevajú vezme kabelku a ide si niečo pekné na seba kúpiť.
Na tomto domácom žúre mi moje priateľky potvrdili, že aj oni radi nakupujú a rady si tým vyplnia voľnú chvíľu. Vraj si spoja príjemné s užitočným. Zároveň nás pobavili príbehom z ich spoločného nakupovania v jednom bratislavskom obchodnom dome. pokračovanie článku
Venujem všetkým priateľom, kamarátom, blogérom, mojej rodine a iným milým ľuďom.
Venujem Janke Dratvovej s manželom, jej dcérke Martinke a jej snúbencovi Mariánovi k ich dnešnému svadobnému dňu. pokračovanie článku
Po dlhodobých lejakoch, nastali teplejšie dni, a tak sme sa rozhodli stráviť čas v prírode, na chate pri jazere. Pripravili sme vonku stretnutie a aj oslavu niektorých oslávencov z rodiny. Na našu party sa prišli naše deti s rodinami a naši najbližší priatelia. Keďže mladí sú cez týždeň vyťažení v práci, tak sme sa rozhodli pripraviť nejaké dobroty my. Slniečko nám prialo a príroda po tých výdatných dažďoch bola krásna, pestrofarebná. Okrem jedenia, sme pripravili aj zábavu, aby sme sa dostatočne hýbali. Deň nám vyšiel na jednotku, všetkým zostali príjemné spomienky a deťom v srdiečkach radosť. Vám prinášam aj dedkov recept ako variť halászlé. pokračovanie článku
Chodila som do tretej triedy základnej školy a môj brat do druhej triedy. Nikdy sme neboli cez prázdniny preč od našej mamičky. Prázdniny sme trávili vždy doma alebo u otcových rodičov, ktorí bývali o dve ulice ďalej od nás. Zriedka nás rodičia vzali na výlet. My sme sa však nesťažovali, mali sme veľký dvor, záhradu, veľa kamarátov a dobrých rodičov. pokračovanie článku
Zdravotníctvo a problémy, kráčajú v súčasnosti ruka v ruke. Problémov je až, až,... Nízke platy nútia mnohých zdravotníkov odchádzať za prácou do zahraničia. Sú aj takí, čo síce pracujú za almužnu a sú tu nespokojní, ale zostali pracovať v našich nemocniciach a ambulanciách. Majú radi svoju prácu, svojich pacientov. Rozmýšľajú, že všetci nemôžu utiecť do zahraničia a myslia si, že nápravu treba hľadať predovšetkým u nás. Sú aj takí, ktorí nemajú vzťah k svojej práci a možno, že si pomýlili povolanie a možno aj z toho pramení ich večná nervozita.
Pri mojich častých návštevách nemocníc a ambulancii sa stretávam s rôznym zdravotníckym personálom. Mám s nimi kopec dobrých, ale aj horších skúsenosti. Veď aj tu pracujú len ľudia so svojimi pozitívami, ale aj negatívami. V médiách sa dosť často stretávam s kritikou do radu pracovníkov ambulancii a nemocníc a niekedy sa zdá, že ľudia ich následne “hádžu všetkých do jedného vreca“. Preto som sa rozhodla napísať moju pozitívnu skúsenosť z prvej návštevy v reumatologickej ambulancii, kde som stretla mimoriadne šikovné, ochotné a milé sestričky. S ostatnými pacientmi sme si hovorili, že sme stretli anjelov. pokračovanie článku
Čo je to život? pokračovanie článku
Som optimista, ktorý niekedy odoláva tvrdej realite, niekedy sa vracia do minulosti, detstva a mladosti, ale snažím sa veselo a i vážne, žiť v tomto reálnom svete.
